Váš prohlížeč není podporovaný - stránky se nemusí zobrazit správně. Použijte podporovaný prohlížeč.
 

keckar 

Hriňová - Vyznanie domovu - Anton TREBUĽA - Kečkár

126 fotek říjen 2006 až leden 2014 702 zobrazení 19 komentářů
Vyznanie domovu. Podpoľanie - zelené srdce Slovenska.
Kraj chránený vrúcnym objatím spiacej sopečnej matky a temných lesov,
kraj s roztrúsenými lazmi, s rozkvitnutými jarnými nevestami , kam len oko dovidí,
s rôznofarebnými pásikmi a tortami z oračín,
kraj rodiaci tvrdých ľudí s úprimným srdcom lazníka,
kraj prefúkaný a skúšaný zimným vetrom,
kraj ťažko plodiaci laznícky chlieb – krumplíky, žitko a inú poživeň.

Nevysvetliteľný pocit ma pojal v okolitých horách.
Pomalou chôdzou sa vnáram do hlbín starej hory, úplne ma zhltla.
V objatí lesa posadil som sa pod vysoké stromisko.
Nohy som spustil do vankúša z mäkkého a voňavého lístia
a skrehnutými rukami som nahmatal vrásky kôry stromu.

Les ma objal zrobenými rukami stromov a dovolil mi vidieť podvečerné čaro hôr.
Slnce sa za okolitými kopcami pomaly ukladalo k spánku, na oblohu vchádza belostne čistá Luna
so svojim sprievodom nebeských princezien a kráľovstiev.
Silný vetrisko sa opieral o vysoké stromiská, ohýbajúce sa v pravidelnom tanci,
vŕzgajúc sťa starecké kĺby.

Stromy ďakujú živlom matky Prírody, že im zvolili spustiť jesenné plášte
utkané z farebného lístia a postlať nimi chladnú zem.
Kde tu ešte padajú osamelé lístočky, usínajúc na farebnom koberci svoj posledný sen..
Smutná jeseň na Poľane plače chladnými slzami, ustieľajúc nimi kamenistú zem vedno s oddychujúcim lístím.
Podpolianske lazy sa zafarbili maľovanými odtieňmi jesene.
Lístie stromov sa posledným bozkom rozlúčilo s konárikmi stromov
a letkom klesá, padá na Matičku Zem.

Sedím a vetrík mi pohládza tvár, ihrá sa s mojimi dlhými vlasmi.
Mladá tvár v starom lese.
Kol mňa vládne tíšina a šero, vlastný dych ...
Cítim studené objatie zimného lesa.

Na Poľanu a okolité kopčiská padla čierna tma a pokoj.
Iba roztrúsené blikajúce svetielka na lazoch mi dávajú znať,
že tam hore, vysoko pod iskriacou oblohou plnou hviezd,
ležia moje rodné lazy, môj domov.
Zraky moje hľadia na malé svietiace hviezdičky domova ,
len svetelná niť prepletená hustým lesom dáva znať synovi cestu,
kde život svoj prežíva a naďalej prežiť chce !
Premrznuté nohy samé letia popri zurčiacom potôčiku,
lúkou, hôrkou, starým lesom
za teplým plameňom domova ....

Len tu cítim svoje korene predkov, len tu cítim domov.

„ Rodná hora jak by synka prijala,
jemne ho tým smerom napráva.
Už cítim sviežu vôňu starej hory,
keď mi bude bôľno, rany mi zahojí ...“

január 2014 Anton TREBUĽA - Kečkár
keckar@centrum.sk
reklama

Komentáře

nebo přihlásit Komentář lze odeslat klávesovou zkratkou shift + enter

Komentáře

nebo přihlásit
Komentář lze odeslat klávesovou zkratkou shift + enter

Jste na konci alba

Sdílet album

Další alba autora
Podobná alba

Rajce.net je největší česká sociální síť
zaměřená na sdílení fotografií a videí.

Nabízí neomezený prostor zdarma, snadnou a rychlou výrobu fotoknih i jiných fotoproduktů.

Partneři

Visa Mastercard Maestro American Express Visa Electron